Tento článok píšem s vedomím, že ak sa nájde jeden jediný čitateľ, ktorý bude súhlasiť s mojimi kontroverznými úvahami o teroristoch, tak to budem považovať za úspech.
Doba v ktorej žijeme je jedinečná. Ak by ste sa pred niekoľkými rokmi kohokoľvek v Európe opýtali ako vidí bezpečnostnú situáciu, určite by sme sa dozvedeli iba to, že žijeme v mieri a nič nám teraz, ani dlhé roky nehrozí. Dnes to už neplatí. Svet sa zmenil, život v Európe sa zmenil, občania európskych štátov sa necítia v bezpečí a o mieri sa nám môže iba snívať. V správach nás deň čo deň bombardujú útokmi, vojnami, politickými rozhodnutiami ako ináč v prospech ľudí, prognózami, ktorých odkaz si väčšina z nás interpretuje nasledovne: „dobre už bolo, sme na pokraji vojny, pripravme sa na (naj)horšie časy”. Potiaľto sa zhodnem možno s väčšinou z vás.
Budem trochu polemizovať. Kde sa to všetko zlo, nepokoje, útoky, atentáty, nezhody medzi štátmi alebo nová studená vojna nabrali? Nechcem zachádzať do duchovna i keď si myslím, že za prapodstatou všetkého zlého je treba zájsť ďalej ako sú mainstreamové správy alebo glosa “vychyteného” žurnalistu. A teraz k veci. V médiách čítame o útokoch, ktoré sú pripisované duševne chorým osobám. V blogoch sa množia nenávistné príspevky od ľudí, ktorí nemajú poňatia o aktéroch útokov. Nie je možné žiadne útoky ospravedlniť, sú to ohavné činy páchané na nevinných ľuďoch. Je jedno, či je to beštiálna poprava, samovražedný atentát, znásilnenie, alebo prepad, ktorého obeť má trvalé následky a doživotnú traumu. Ale predsa len by som sa zastavil a premýšľal. I keď to tak nevyzerá, ale bohužiaľ stáva sa, že je páchateľ obeťou zároveň. Obeťou, ktorá dostala ranu alebo množstvo rán v živote. Možno mu zbombardovali dom, vyvraždili rodinu alebo znásilnili dcéru. Píšem možno. A vtedy sa stáva, že takýto človek zanevrie na všetko, nechá sa sfanatizovať a pridá sa do teroristických skupín, alebo sa rozhodne, že to všetko zlé, čo sa mu stalo, pomstí na nevinných ľuďoch. Nemám v úmysle paušalizovať. Chcem iba poukázať, že životy niektorých ľudí, zločincov boli natoľko poznačené vonkajšími vplyvmi za ktoré sami neboli zodpovední, že mohli spáchať ohavné činy, hoc ich to neospravedlňuje. Dôsledky sú zjavné, ale príčiny môžu byť častokrát omnoho hlbšie ako si vie ktokoľvek z nás predstaviť a tie vôbec nevidíme.
Kritike migrantov ľahko podľahneme. Ešte jednoduchšie je znenávidieť páchateľov o ktorých som písal. Podotýkam, že s migráciou a s migračnou politikou EÚ absolútne nesúhlasím. A tiež mám hnev a strach z teroristov. Ale zamyslime sa nad príčinami súčasnej situácie, z ktorých najviditeľnejšia je snaha o “demokratizáciu” blízkeho východu, militantná deštrukčná politika USA a NATO a obviňovanie takzvaných “diktátorov” z hromadných zločinov proti ľudskosti, ktoré sa po rokoch ukázali ako účelovo vykonštruované v prospech “nevedno koho“ ale za to v súčinnosti najvyšších politikov a tajných služieb.