somclovek

Z masmédií znie jednoznačný názor. Afroameričan George Floyd bol brutálne zabitý pri policajnom zásahu. Vražda Georga Floyda vyvolala v Amerike vlnu protestov proti rasizmu. Už podstatne menej sa dozvedáme o kriminálnej minulosti obete a jeho psychickom aj fyzickom stave v čase jeho smrti. Doteraz jediným dokola omielaným dôkazom vraj brutálnej vraždy bolo amatérske video okoloidúcich, ktoré liberálny mainstream ochotne prevzal a šíril bez toho, žeby uviedol, že video neobsahovalo celý kontext incidentu. Pred niekoľkými dňami britský bulvárny denník Daily Mail zverejnil video zo záznamovej kamery policajta Thomasa Lanea, ktorý je obvinený zo spolupáchateľstva vraždy Georga Floyda:

https://www.dailymail.co.uk/news/article-8614589/First-length-bodycam-footage-shows-George-Floyds-harrowing-final-moments-brutal-arrest.html

Celý prepis videa zo záznamovej policajnej kamery aj s ďalšími relevantnými dôkazmi zverejnil aj konzervatívny denník American Spectator:
https://spectator.org/george-floyd-death-toxicology-report/

Uvediem v skratke najdôležitejšie momenty, ktoré sú rozhodujúce pre objektívny pohľad na celú vec:

1. George Floyd bol pod vplyvom dvoch návykových látok, fentanylu a amfetamínu. V jeho krvi bolo zistené 11 ng/ml fentanylu, pričom už 3 ng/ml môže vyvolať smrť. Obeť teda mala viac ako 3 násobne prekročené množstvo drogy oproti kritickej hodnote, ktorá v niektorých prípadoch môže spôsobiť smrť. Floyd bol pod vplyvom drog v úzkostnom stave, zmätený, z úst mu vychádzala pena, nevedel riadne stáť na nohách a ešte pred samotným osudným zásahom viackrát povedal, že nemôže dýchať.
2. Policajti ho nevedeli dostať do policajného auta. Floyd sa všemožne bránil a tvrdil, že nemôže nastúpiť do auta, pretože má klaustrofóbiu a umrie. Tak či onak, klaustrofóbiu pociťoval len pri nastupovaní do policajného auta, ale vo vlastnom nie. Klaustrofóbiu si nevyhnutne nemusel vymýšľať, keď bol pod silným vplyvom drog. Policajtov niekoľkokrát prosil aby ho nezabíjali, pričom policajti ho ubezpečovali že sa mu nič nestane ak nasadne do auta. Žiaľ nestalo sa tak. Sám nevládal stáť a teda požiadal, aby si mohol ľahnúť na zem. Žiaľ stalo sa.
3. Policajti dokonca mali podozrenie na infarkt. Preto volali záchranku.
4. Keď si Floydom policajti nevedeli poradiť, hoci už mal nasadené putá, dovolili mu aby si ľahol na zem. To sa mu stalo osudným. Policajt Derek Chauvin si kľakol na jeho krk. Tento policajný zákrok sa bežne robil desiatky rokov v USA, policajti ho mali nacvičení a až do osudného okamihu ho považovali za bezpečný. Dá sa predpokladať, že Chauvin, ktorý takto pristupoval pri zatýkaní nepredpokladal, že sa v zlomku sekundy tento moment stane fatálny.

Kladiem si otázku, ak bol Floyd očividne indisponovaný a zjavne neškodný, navyše v putách, prečo sa policajt Chauvin rozhodol Floyda takýmto spôsobom zaistiť. Z môjho pohľadu ako laika to nedáva logiku, Floyd, ktorý síce svojou váhou a veľkosťou bol mohutný, bol jednoznačne v tom okamihu bezbranný. Takže pre nezasväteného bol Chauvinov zákrokabsurdný a zbytočný. Na druhej strane, Chauvin nemal v úmysle Floyda zabiť. Preto verím, že tento skutok bude  prekvalifikovaný na neúmyselné zabitie. Do úvahy by sa však jednoznačne mala brať predávkovanie obete drogami, ktoré samé aj bez zákroku mohli vyvolať smrť.

Celá táto udalosť má dve tragické roviny. Prvá je smrť človeka, ktorý síce mal za sebou pestrú kriminálnu minulosť, ale nakoniec doplatil na platbu falošnou bankovkou a na predávkovanie, pričom celú vinu hodily na policajta, ktorý v nesprávny čas a na nesprávneho človeka použil nesprávne donucovacie prostriedky. Druhá tragická rovina a tá je mnohonásobne obludnejšia, že isté anarchistické skupiny si našli zámienku a vyvolali v USA sériu protestov, ktoré sa preliali do rabovania, ničenia, šikanovania obyčajných ľudí (ako bielych tak aj čiernych) s tendenciou prerastenie do občianskej vojny. Ak sa tak stane, Amerika v tom neostane sama, ale odnesie si to celý svet.